Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových produktoch, zľavách a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Igor Hanečák: „Ak chcete niečo vidieť rásť, podporte to. Ak vo vašom okolí nič také nie je, vytvorte to.“

„Záujem neznamená fanatizmus, ale to, že občas venuješ trochu pozornosti tomu, čo podporuješ a na čo vplývaš. Niekedy totiž stačí trochu spomaliť a zamyslieť sa na minútku: Čo môžeš spraviť preto, aby tvoje okolie bolo aspoň o trochu lepšie? a začať konať, kľudne najmenším gestom, ale predsa.“

Tieto slová patria len 24 ročnému Igorovi Hanečákovi, aktívnemu študentovi výtvarného umenia a psychológie z Popradu, ktorý sa rozhodol, že nebude frflať v krčme nad pivom, ale bude radšej konať. Konať vo svojom meste, ale aj kade-tade po celom Slovensku. Svoje vášne, záujmy a nápady pretavuje do praxe prostredníctvom mnohých, nie len umeleckých, projektov, za využitia minimálnych finančných prostriedkov. Svojou definíciou „záujmu“ nastavuje zrkadlo ľuďom v našej spoločnosti, hlavne tým, ktorí inklinujú k extrémom. Ostatných zas inšpiruje, ako svojou troškou prispieť ku každodennému dobru.

Kedy si naposledy zmenil to, na čo si nadával v bare?

Igor nám porozprával o svojich projektoch, hovorili sme o pomalej móde, dozvedeli sme sa, čo a kedy v popradskom ArtHouse môžeme robiť, priblížil aktuálne aktivity vrátane „Know them?“, prečo takmer bez prestávky počas celého dňa potláčal linorytové grafiky na plachty a prezradil tiež, ako a prečo robí  to, čo robí.

Ahoj Igor, s tvojim menom sa spájajú pojmy ako: iniciatíva ArtHa, OZ Zaujímam sa, či Arthouse Poprad – podtatranský otvorený ateliér. Môžeš nám v nich trošku upratať? 

Ahoj, ďakujem, a popravde, keby viem ako, tak v tom rád popracem. Inak som zatiaľ ešte obeťou impulzivity, a to, čo mi napadne, chcem čo najskôr vytvoriť. „ArtHa“ vzniklo ako ucelenie mojej tvorby a projektov, „OZ Zaujímam sa“ ako právna forma na činnosti vo verejnom priestranstve a „ArtHouse Poprad“ ako priestor, kde môžeme tieto aktivity vytvárať.

Doma v Poprade ti chýbal priestor, kde by sa tvorilo. Chcel si, aby ľudia netrávili voľný čas v krčmách a nákupných centrách a aj napriek tomu, že študuješ inde, rozhodol si sa prenajať priestory v Kine Máj v Poprade. Tak vznikol ArtHouse. Existuje prevažne vďaka dobrovoľným príspevkom. Funguje to? Kto a čo ti pri chode ArtHouse pomáha a naopak, čo ťa brzdí? 

Pre rozbehnutie ArtHouse sme sa v konečnom dôsledku rozhodli viacerí. Výlučne na dobrovoľných príspevkoch sa fungovať nedá. Vytvárame merch, eventy, hľadáme zákazky, a hoci je teraz priestor, napriek nedoplatkom za energie, už skoro sebestačný, čo sa nezaplatilo doteraz, bolo treba proste doplatiť zo svojho. Bol to celkom boj, ale beriem to ako cvičenie podnikateľského myslenia. V ArtHouse je však partia šikovných ľudí, ktorí tento priestor pomáhajú kreovať a vylepšovať a verím, že to čoskoro pôjde plnohodnotne aj bez môjho pričinenia.

Atmoška v ArtHouse Poprad

Kto a kedy môže do ArtHoue Poprad prísť? Čo tam bude robiť?

V júli sme sa toto pomocou brainstormingu rozhodli uzatvoriť. Od augusta v ArtHouse nájdete niekoho každú stredu a počas eventov. Môže prísť ktokoľvek, a ak chce niekto užívať priestor na vlastnú tvorbu, stačí napísať a dohodnúť sa na dočasnej alebo dlhodobej spolupráci. Môžete si tam zorganizovať  event (nie kalbu), premietanie, môžete tvoriť alebo prezentovať svoju tvorbu. Čítať si niečo z našej knižnice, či pozrieť ArtHouse shop. Na začiatku sme sa snažili vytvoriť čo najviac rôznych aktivít, ako hry a podobne, teraz sa však viac zameriame na produktívnu činnosť a budeme sa snažiť ľudí posúvať ďalej v ich nápadoch.

Pod záštitou ArtHa sa konali a konajú viaceré dobročinné akcie. Organizoval si zbierku jedla a šatstva pre bezdomovcov na internáte, ďalej Projekt podchod, kedy si nevábny podchod v Poprade premenil na galériu obrazov, vytvorili ste zónu bez peňazí a bez kontroly, kde môžu ľudia priniesť to, čo nepotrebujú a odniesť si zas čosi, čo sa im zíde, svojpomocne staviate skejtové prekážky, o čom ste natočili naprieč Slovenskom aj dokument s názvom „You´re Welcome“.  Ako ti to vlastne všetko napadá?

Podľa mňa to napadne veľa ľuďom, ide o to, či sa do toho pustia. No a keď mi niečo napadne, tak mi to nedá pokoj. Niekedy je nevýhodou, že nápady nie sú plnohodnotne dotiahnuté, ale verím, že aj to sa časom naučím. Film je podľa mňa napríklad skvelý najmä vďaka spolupráci s Dodom Filkusom, napriek tomu, že bola premiéra už dávno, sme ešte nedoklepli záverečné titulky, prišli totiž ďalšie aktivity: Fashion Revolution week, 4nohy20umelcov, Festival Inej Kultúry a ďalšie veci, ktoré čakajú na report. Nuž, a na nápady stačí cestovať a vedome pozorovať, čo sa kde deje, v hlave sa to potom skombinuje a: „Hľa!“

Kopeme, aby bolo kde jazdiť

Poďme k téme tzv. „slow-fashion“, resp. pomalej módy. Ako  vnímaš tento koncept a ako si sa vôbec dostal k uvažovaniu o pomalej móde?

Začal som pracovať s tričkami, resp. s potlačou na tričká, a popravde, nemal som tušenie, čo tento pojem znamená. Postupom času som sa však začal viac zaoberať tým, odkiaľ tričká sú a cez fairtrade triká ma to doviedlo až k tomu, že som si tento zdroj príjmu odsekol, pretože som subjektívne nebol spokojný so žiadnym zahraničným dodávateľom. Premýšľal som, ako posúvať myšlienky inak ako na triku a vznikli z toho projekty „Zaplataj“ a spolupráca so značkou „Primát“, ktorá si necháva tričká už od úpletu látky z nefarbenej bavlny vyrábať na Slovensku – v bezprostrednom okolí Trenčína. Rozhodol som sa teda hlavne pre recykláciu a ak už niečo nové, tak poriadne.

Aké aktivity spadajú pod tvoju „módnu“ tvorbu?

Momentálne je to spolupráca s Primátom, kde sa môžem vyjadriť skrz linorytové grafiky. Tlačím námety projektov „Nejebem na to“, čo sú vlastne moje reflexie okolia a projekt „Know Them?“, ktorý má za úlohu pripomínať zaujímavé osobnosti kreatívnou formou. Projekt „Zaplataj“ spočíva v tlači týchto grafík na recyklované látky, ktoré si môže človek prišiť na svoj kúsok oblečenia a vdýchnuť mu nový život. Záplaty sú niečo ako kérky na veci 🙂 Zo ziskov „Zaplataj“ hradíme taktiež aktivity „OZ Zaujímam sa“, ktoré sú spomenuté vyššie.

Záplaty ako tetovania resp. „kérky“ na veci

Koho z kolekcie „Know them?“ by si si na tričko vybral ty sám a čo by si mi o tejto osobnosti povedal, kebyže sa ťa len tak zrazu opýtam na ulici?

Ako prvý by mi asi napadol Jaro Filip, i keď všetky osobnosti sú pre mňa nejakým spôsobom zdrojom inšpirácie. Grafika s Jarom Filipom bola ale prvá v projekte, a keďže ide o „Človeka hromadného výskytu“, nejak sa s ním stotožňujem.

V rámci tohtoročného Fashion revolution week (Týždňa módnej revolúcie), ktorý prebiehal koncom apríla, si sa rozhodol dobrovoľne vyčerpať prácou. Potláčal si linorytové grafiky na plachty. Tým si si chcel zažiť pocit únavy a vyčerpania, aký zažívajú ľudia pracujúci v módnom priemysle v rozvojových krajinách. Ľudia pracujúci pre známe obchodné reťazce, v ktorých my potom kupujeme nekvalitné oblečenie za veľké peniaze. Tie často ani nejdú do rúk samotných robotníkov. Ako tento projekt dopadol? Koľko grafík si nakoniec potlačil? Čo si pri tom prežíval? Plánuješ s tým niečo ďalej?

24. apríla 2013 sa v Bangladéši zrútila nelegálna továreň na oblečenie s narušenou statikou a zahynulo v nej viac ako 1100 ľudí. Táto tragická udalosť rozpútala aktivity Fashion Revolution, a v rámci jej piateho výročia som chcel potlačiť 1138 grafík za jeden deň. Podarilo sa to za 23 hodín a nejaké minúty a verím, že na stránke ArtHa.sk už nájdete výpoveď o tom, čo som prežíval. Myslel som si, že to budem plnohodnotne prežívať, bol som však skôr ako stroj, ktorý pracuje bez použitia mozgu. Začal som pár minút po polnoci a okrem času medzi 8:00-9:00, kedy ma na hodinku vyplo, som robil non-stop s pár prestávkami na jedlo a podobne. Všetko som tlačil syntetickou farbou, keďže farba, s ktorou pracujú robotníci pri farbení oblečenia, tiež nie je labúžko. Celý bal tejto látky plánujem v budúcnosti vystavovať v podobe otapetovanej miestnosti. Okrem vizuálneho kontextu na človeka totiž pôsobí aj stále pretrvávajúci zápach farby a verím, že sa z toho nejednému človeku zatočí hlava.

Tlač linorytových grafík

Jeden z názorov na takúto vykorisťovanú pracovnú silu je, že ľuďom v týchto krajinách aj tak pomáha, lebo inak by nemali vôbec žiadnu prácu. Čo si o tom myslíš?

100 ľudí, 100 chutí, 100 názorov. Osobne si však myslím, že si vieme alibizmus nájsť na všetko. To, že by tí ľudia nemali bez takejto práce, prácu žiadnu, poukazuje na neschopnosť spoločnosti. Ja som trochu idealista a verím, že v niektorých prípadoch je spoločnosť schopná zaobstarať prostriedky pre ľudí. Nevravím, že to zmením niektorou z mojich aktivít, ide však skôr o subjektívne uvedomenie si toho, čo podporujem. A ak budem podporovať značky, ktoré platia svojich zamestnancov poctivo, pomôžem im sa rozšíriť a zamestnať viac ľudí, a zároveň poukázať na to, že to ide.

Aby toho nebolo málo, v júni ste organizovali v Poprade alternatívny Festival Inej Kultúry. Čo sa na festivale dialo?

Na Festivale sme toho zažili mnoho. V piatok sme premenili ďalší podchod na ukážku výtvarných prác z gymnázia Kukučínova. V sobotu sme v priestoroch #projektpodchod zažili množstvo workshopov, skate Jam, koncert N3O, pribudla nám skulptúra od Františka Radačovského a vernisáž mal aj fotograf Peter Lančarič, ktorému prebieha ďalšia výstava pod názvom „Mapovanie Inej Kultúry“. Záverom vonkajšieho programu bola „nemódna prehliadka“ – upraveného oblečenia, ktoré sme našli vo freeshope. Potom sme v priestoroch ArtHouse odprezentovali rôzne projekty, komunity a zaujímavé priestory a iniciatívy, nuž,  a zakončili sme to na bujarej afterparty. Na festival s „low budget“ rozpočtom a bez sponzorov si myslím, že v pohodičke.

.

Prečo to vlastne všetko robíš?

Rád by som tu napísal nejaký plnohodnotný dôvod týkajúci sa zmeny okolia etc., ale ja to proste tak cítim.

Čo všetko podľa teba potrebuje človek na to, aby sa začal venovať podobným aktivitám vo svojom meste?

Veta „STAČÍ PÁR CENTOV A PRVÝ KROK“ podľa mňa vystihuje všetky tieto aktivity. Na začiatok to naozaj úplne stačí. Ak ide o dobrú vec, ľudia sa postupne pridajú. Na začiatku som napísal na tričko „Nejebem na to“ a vznikol projekt. Potom som v podchode nainštaloval nejaké práce a zavolal tam, na koncerte deň predtým, pár kamošov, a hľa, štvrtá výstava na svete. Stačí si uvedomiť, že za naše okolie zodpovedáme my sami a od toho sa odvíjať. Ak sa na to vykašleme, tak moc nemôžeme nadávať, a ak nás to naozaj trápi, musíme s tým začať niečo robiť.

V Podchode

Budeme ťa môcť počas leta niekde stretnúť?

Najbližšie to bude Skapal Pes fest, ktorý sa koná 31.8.-1.9. v Trebišove a dúfam, že sa ich nájde ešte viac. Poprípade sa zastavte v Poprade a príďte nás navštíviť, budeme radi 🙂

Cestuješ rád? Kde tráviš voľný čas najradšej?

Cestujem v podstate neustále, čo je niekedy trochu na hlavu, ale zvykol som si. Toto leto sa zameriavam na Slovensko a Česko, keďže aj tu máme kopec krásnych miest. Čas trávim najradšej…podľa nálady, niekedy vo vlaku, niekedy v aute s muzikou na ceste na výlet, niekedy v ArtHouse pri práci, s rodinou a na skejte samozrejme.

Akou formou môžeme vaše aktivity podporiť? Máte nejaký účet?

Momentálne máme účet občianskeho združenia a rozhodli sme sa skúsiť to tak, že po prijatí dobrovoľného príspevku pošleme spätne dotyčnému e-mailom zoznam vecí, z ktorých mu, ako vďaku, môžeme niečo domov odoslať poštou. E-mailovú adresu stačí napísať do poznámky 🙂

Číslo nášho OZ účtu je:  SK1383300000002401198678

Napadá ti niečo, čo by si chcel povedať našim čitateľom?

Ďakujem, že ste sa dočítali až sem. Môžem len povedať, že všetci máme neskutočne veľa možností a je škoda ich nechať tak. Osobne som zástancom toho, aby sa miesto hejtu zlých vecí podporovali tie dobré. V skratke, ak chcete niečo vidieť rásť, podporte to, ak vo vašom okolí nič také nie je, vytvorte to.

Extrémizmus je voľba, nie nutnosť

Ďakujeme za rozhovor a inšpirácie, nech sa ti darí vo všetkých sférach.

Autor článku
Nase Slovenske

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fotky od našich čitateľov

Sledujte nás na Instagrame