Prihlásiť sa k odberu noviniek

Ak si želáte dostávať informácie o nových produktoch, zľavách a súťažiach, zadajte svoju e-mailovú adresu.

0

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Rado z blogu Nie je túra bez Štúra: Stal sa zo mňa turista vo vlastnej krajine

Po takmer troch rokoch života v zahraničí sa rozhodol, že dá výpoveď v dobre platenej práci a vrátil sa späť na Slovensko. Založil si cestovateľský blog Nie je túra bez Štúra a vďaka nemu objavuje a spoznáva naše Slovensko.

Kedy a ako vznikol tvoj blog?

Blog som si založil po tom ako som sa po skoro troch rokoch života v Rakúsku vrátil späť na Slovensko. Práve tam som si uvedomil, že síce žijem v zahraničí, no svoju vlastnú krajinu nepoznám. Nikdy som nebol ani na tých najznámejších turistických miestach a povedal som si, že to chcem konečne zmeniť. Písanie ma bavilo už od malička, tak som ho spojil práve s cestovaním a spoznávaním nášho Slovenska.

Čo si teda robil predtým ako si si založil blog?

Pracoval som v gastronómii, najprv ako čašník, a neskôr som si zlepšil nemčinu a robil som Junior managera v jednej reštaurácii. Nevravím, že som sa tam mal zle, mne sa vo Viedni páčilo. Ale posledné mesiace som bol už len v práci a potreboval som radikálnu zmenu, aby som zistil, čo chcem robiť a čo už nie. A tak som sa rozhodol, že si idem konečne plniť svoje sny a nie sny iných a tak sa zo mňa stal turista vo vlastnej krajine.

Čo je cieľom a hlavnou myšlienkou blogu?

Blogom sa snažím aj vtipnou formou prinášať zaujímavé tipy a rady prostredníctvom príbehov z mojich krátkodobých či dlhodobejších túr a výletov po Slovensku. Snažím sa ukázať, že naše Slovensko má čo ponúknuť, len mu možno treba dať šancu. Svoje (š)túrovanie si plánujem tak, aby som striedal tie známe turistické miesta s tými možno menej známymi, no ktoré majú podľa mňa turistický potenciál, a oplatí sa o nich napísať a predstaviť ich.

Prečo názov Nie je túra bez Štúra?

Pri založení blogu som rozmýšľal samozrejme aj nad vhodným a zapamätateľným názvom, a potom to nejako spontánne prišlo. Na ruke mám totiž vytetovaného Ľudovíta Štúra, ktorého som si tam dal práve v Rakúsku, a ktorý je s mojím životom spojený už dlhšie obdobie. Podľa mňa je Štúr jedným z najväčších symbolov Slovenska. A keďže je môj blog o cestovaní a spoznávaní nášho Slovenska, tak mi to pri vymýšľaní názvu prišlo ako fajn kombinácia.

Aké sú reakcie ľudí na tetovanie, ktoré máš?

Rôzne. Už som si zvykol aj na to, že veľa ľudí, s ktorými sa stretnem prvýkrát, tak že sa naše stretnutie začína tým, že musím ukázať tetovanie 🙂 Tiež sa mi stáva aj to, že sa ku mne zvyknú prihovoriť cudzí ľudia, hlavne vo vlaku, lebo si tetko všimnú. Ale inak veľmi príjemné a pozitívne. Samozrejme som si však tetovanie nedával kvôli blogu, aj keď veľa ľudí si to myslí. Štúra na ruke som mal už skôr.

Čím sa chceš teda odlíšiť od ostatných cestovateľských blogerov?

Je pravda, že súčasný blogerský svet je naozaj veľký, aj keď si myslím, že je to aj pre to, že ľudia si myslia, že písanie nie je žiadna ťažká aktivita a že to zvládne každý, čo samozrejme nie je pravda. A ako sa snažím odlíšiť? Snažím sa to robiť aj tým, že je môj blog prepojený so Štúrom ako jednou z najväčších slovenských osobností. To, že cestujem po Slovensku je tiež, podľa mňa, jedným z mojich špecifických znakov, pretože dnes je skôr trend cestovať hlavne do zahraničia. A takým mojím osoobným špecifikom je aj to, že z každej mojej túry posielam niektorému z čitateľov pohľadnicu, čo baví mňa a verím, že aj mojich čitateľov.

Čo by si chcel dosiahnuť v rámci svojho blogu?

Snažím sa ňom poctivo pracovať a verím, že sa mi podarí postupne blogom živiť. Každý deň makám na tom, aby som mal už len jedného šéfa, seba samého 🙂

Prečo si sa rozhodol cestovať po Slovensku a nie po svete?

Tak ako som už spomenul, veľa ľudí dnes cestuje predovšetkým do zahraničia, čo je tiež super. Aj ja sám mám niekoľko cestovateľských snov po svete. No potom to vyzerá akoby sa na Slovensko zabúdalo. To, že som sa rozhodol pre cestovanie po Slovensku ma baví každý deň. Okrem iných vecí nemusím riešiť nejaké letenky či poistenie. A tiež jazykovú bariéru, teda jedine tak v rámci nejakých slovenských nárečí, ktoré ma vedia niekedy potrápiť 🙂

Na ktorých miestach sa ti páčilo zatiaľ najviac a prečo?

Pre mňa veľmi špeciálnym mestom je mesto Modra, kde žil v minulosti aj sám Štúr. Pretože to bol môj prvý výlet, ktorým sa začalo moje (š)túrovanie po Slovensku. A mojou srdcovkou je Bardejov, lebo o tomto meste som sníval naozaj dlho a som veľmi rád, že som si tento môj cestovateľský sen už splnil. Ale mňa baví každé miesto či mesto, kde som. Snažím sa priblížiť a ukázať aj to, že možno aj taká obyčajná dedinka ukrýva toho viac ako by si človek myslel.

Máš teda v rámci Slovenska cestovateľské sny?

Samozrejme 🙂 Je síce pravda, že sa mi stáva, že veľa ľudí sa čuduje, keď hovorím o cestovateľských snoch na Slovensku, lebo hovoria, že doma nie je možné mať takéto sny. Ale ja si myslím pravý opak. Ja ich mám celý zoznam a najbližšie sa teším sa na to, že si splním opäť jeden z tých najväčších a pôjdem do Uhrovca, rodiska môjho kamoša Štúra.

Čo hovoríš na slovenský turizmus a služby?

Aj keď cestujem zatiaľ len šiesty mesiac, tak som mal aj ja nejaké tie negatívnejšie skúsenosti. Našťastie tie dobré skúsenosti zatiaľ prevažujú a nemal som zatiaľ ani v tomto nejaké extrémne problémy, takže aj z toho sa teším. A z tých negatívnejších by som možno spomenul to, ako som navštívil pri jednom mojom (š)túrovaní aj miestne kultúrne stredisko, v ktorom ma pracovníčka doslova odhovárala od toho, aby som si u nich urobil výlet. To mi prišlo dosť divné, keďže práve ona je tým prostredníkom a mala by vedieť to miesto “predať”. Ako som už spomínal, tak posielam z výletov aj pohľadnice. No už veľakrát sa mi stalo, že jednoducho pohľadnice nemali, alebo mi boli ponúkané vianočné pohľadnice v auguste. Sú to možno len také detaily, ale pre mňa aj tie ukazujú nepripravenosť niektorých miest na turistov.

Aké si mal zatiaľ skúsenosti so Slovákmi? Je pravda to, že sme pohostinným a milým národom?

Určite áno. Nevravím, že ma pozývajú k sebe domov, ale mňa teší aj to, keď sa na nejakom mieste opýtam domáceho na pamiatku alebo smer cesty a on mi s radosťou poradí a je vidieť, že sa teší z toho, že nejaký chalan k nim prišiel a chce vedieť, čo všetko tam majú. Toto ma na mojej práci baví tiež 🙂

Radovi ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na skvelé zážitky so Štúrom z nášho krásneho Slovenska 🙂

Autor článku
Nase Slovenske

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fotky od našich čitateľov

Sledujte nás na Instagrame